Čepčenie je tradičný slovenský zvyk ktorý je súčasťou svadobnej hostiny a súvisí so vstupom nevesty do manželstva. Spočíva v tom, že nevesta si počas svadobnej hostiny skladá z hlavy ozdobný vienok (alebo partu) z hlavy a následne jej ženy založia na hlavu čepiec. Týmto spôsobom symbolicky zanecháva svoj status slobodnej ženy a stáva sa manželkou.
História tohto zvyku siaha až do 18. storočia a súvisí s tradíciou obliekania nevesty do zvláštneho kroja. V tomto kroji bola nevesta následne privádzaná k oltáru a po svadobnej ceremónii bola s ním spojená aj slávnosť čepčenia. Počas obradu nevesta pred odchodom z hostiny bola začepčená, čím symbolicky prechádzala do novej role manželky.
Čepčenie sa počas času stalo neodmysliteľnou súčasťou slovenskej svadobnej tradície a stále sa zachováva v mnohých regiónoch. Dnes už nie je povinnou súčasťou svadobnej hostiny, ale stále sa často praktizuje a je považovaný za dôležitý moment svadobnej slávnosti u časti svadobčanov.
Obrad má svoje pevné pravidlá a sprevádzajú ho rituálne piesne.